Základná organizácia Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska č.16 Košice – okolie zorganizovala dňa 24.2.2026 pre svojich členov vlakový výlet do Vysokých Tatier. Skupina 7 členov a dvoch sprievodcov sa za zážitkami vybrala rýchlikom z Košíc do Popradu a následne električkou TEŽ do Starého Smokovca. Tí zdatnejší sme sa odvážili po čerstvo napadanom snehu vybrať na Hrebienok pešo a užili sme si rozprávkovo krásnu prechádzku zimnou krajinou. Ostatní sa tam pohodlne odviezli pozemnou lanovkou. V cieli cesty nás všetkých čakala ľadová nádhera v dvoch vymrazovaných kupolách. V kupole Tatranského ľadového dómu, ktorý v tomto roku vzdáva poctu dvom pápežom, Františkovi, ktorý v roku 2025 zomrel, a Levovi XIV., ktorý ho nahradil, sa nachádza monumentálna stavba, umelecké dielo pod názvom Bazilika sv. Jána v Lateráne – Matka všetkých kostolov. Je postavená z 225 ton ľadu a 1 800 ľadových blokov, inšpirovaná rovnomennou bazilikou v Ríme. Po stranách je umiestnená Svätá brána, Pápežský oltár a Pápežské kreslo. V druhej kupole nazvanej Tatranská galéria ľadových majstrov sú vystavené unikátne diela so športovou tematikou. Vyrábali ich šikovní rezbári z 10 krajín sveta. Či už vidiaci návštevníci, slabozrakí ľudia, alebo aj ľudia so zvyškami zraku si môžu túto ľadovú krásu a obdivuhodné umenie vychutnať v špeciálnom meniacom sa farebnom podsvietení.
Z mrazivých kupol sme zamierili k oproti stojacej miniatúrnej drevenej kaplnke, ktorá je „príbytkom“ troch drevených sôch, Madony s dieťaťom a dvoch anjelov. Po pár krokoch sme sa zas ocitli v záplave rozmanitých magnetiek pri stánku so suvenírmi, odkiaľ už naše cesty viedli na výstavu do reštaurácie Hrebienok, kde si tiež niektorí z nás pochutili na dobrom obede. V priestoroch reštaurácie je inštalovaná exkluzívna výstava zo zákulisia tvorby historického výpravného filmu Štúr, ktorého dôležité scény boli nakrúcané práve vo Vysokých Tatrách. Vďaka ústretovosti vystavovateľov a personálu reštaurácie sme mali možnosť prezrieť si výstavu aj hapticky. Po odstránení prístupových zábran, sme mali všetko na dosah ruky. Prostredníctvom hmatu, sme mohli navnímať štruktúru materiálov a špecifické detaily originálnych dobových kostýmov a rekvizít použitých pri natáčaní filmu. Okrem denného odevu Ľudovíta Štúra, tam bol napríklad odev z výstupu na Kriváň, ale aj večerné šaty Adely Ostrolúckej.
Po návrate do Starého Smokovca sme sa zohriali pri teplej polievke, aj si posedeli si na kávičke, čaji, či lahodnom zákusku. Milovníci kvalitného ovčieho syra, bryndze, či iných farmárskych výrobkov si prišli na svoje v miestnom delikatesnom obchodíku. Niektorí ešte využili čas a navštívili Tatranskú galériu Poprad – ELEKTRÁREŇ. Všetci sme sa napokon stretli na ŽS v Poprade a odcestovali späť do Košíc. Na záver sme skonštatovali, že sa nám výlet vydaril a aj napriek nepriaznivej predpovedi nám aj počasie prialo, ba nás aj zubaté slniečko hrialo. A ani jeden pád na zadok a ani zabudnutá čiapka vo vlaku, po ktorú sme sa našťastie ihneď vrátili, nám pekné dojmy a zážitky z výletu určite nepokazili. Veríme, že to nezmení ani hroziaca svalovica. Zažili sme Vysoké Tatry, zažili sme hory zážitkov. Niektorí sme ich síce dobre, alebo vôbec nevideli, ale cítili sme ich ducha. Tatry máme radi a prídeme tam znova.
