Odvaha nezablúdiť
Vykročiť do tmy. To je každodenná realita nevidiacich. Či už opatrným alebo rýchlym krokom, stále je to určitá výzva, ktorú vidiaci asi iba ťažko pochopí. Aj preto sa na košickom krajskom stredisku ÚNSS rozhodli zrealizovať zaujímavý nápad. Vytvorili tam tmavú miestnosť, ktorá má pripomínať svet v jeho minulej aj dnešnej podobe.
Ako by som však o nej mohla napísať, ak by som si ju sama „nezažila“? Preto, možno trochu prekvapená, ale o to viac odhodlaná, dostávam klapky na oči a dúfam, že budem úspešnejšia ako kedysi v únikovej miestnosti Sherlocka Holmesa. Inými slovami, hádam tam čosi nezdemolujem a podarí sa mi nájsť východ. Moje obavy sa, našťastie, ukazujú ako prehnané. Po celý čas ma sprevádza milý hlas koordinátora, bez ktorého by som bola asi hneď v úvode stratená. Neskôr sa dozvedám, že hoci som v priestore sama, zamestnanci strediska na moju bezpečnosť dozerajú pomocou termokamery. Pri hľadaní cesty mi okrem hmatu pomáhajú aj vodiace línie vytvorené pomocou koberca. Nakoniec sa mi podarí nájsť aj spomínaný východ a zisťujem, že som si počínala celkom dobre, žiadna veľká hanba sa teda nekoná. Práve naopak, z pobytu v miestnosti mám príjemný zážitok. Svet za jej dverami by mal ale zostať prekvapením, a tak nebudem prezrádzať detaily…
Vráťme sa teraz k samotnému projektu. Kde vlastne vznikla myšlienka vytvoriť takýto tmavý interaktívny priestor? Ako sa dozvedám, za všetkým stojí pán Peter Bakši, pracovný asistent tunajšieho krajského strediska. Výstava s názvom Včera a dnes je zameraná na Braillovo písmo a pomôcky na jeho zápis. Okrem toho tu nájdeme predmety ako kuchynský riad, technické náradie či hračky, ktoré patria do minulej aj dnešnej doby, aby návštevníci mohli spoznať aj kúsok histórie. „K tejto myšlienke ma inšpirovala práca pracovného asistenta v únii. Keď sme navštevovali klientov, často sme sa stretávali s tým, že príbuzní nevidiacich sa nevedeli vcítiť do nevidiaceho človeka, ako si poradí s rôznymi aktivitami. Tak sme sa rozhodli im to ukázať,“ vysvetľuje pán Bakši.
Kto každý sa podieľal na realizácii projektu? „Prvá myšlienka prišla od pána Bakšiho, keď sme si to ešte celkom nevedeli predstaviť, a nakoniec to dopadlo možno aj lepšie, ako sme si mysleli,“ priznáva vedúca krajského strediska, pani Zuzana Tkáčová. „Financované to bolo hlavne z grantového programu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Čo bolo ešte potrebné, sme dofinancovali z našich strediskových peňazí. Na projekte sme sa podieľali hlavne my ako zamestnanci, externých realizátorov sme nemali.“
Tmavá miestnosť v súčasnosti nie je úplným unikátom. Pán Bakši sa nechal inšpirovať konferenciami a školeniami, ktoré v rámci únie navštevujú. „Stretávame sa tam aj s kolegami z Českej republiky a tí sa o niečom podobnom rozprávali, mali už skúsenosti s takouto miestnosťou. Od nich som dostal taký „prvý nástrel“. Konštrukcia mu zabrala približne dva mesiace, a to popri práci s klientmi na krajskom stredisku, občas obetoval aj nejaké soboty. Samozrejme, do prípravy sa zapojili aj ostatní kolegovia. „Asi najťažšie bolo zatemniť okná a urobiť to tak, aby zo žiadnej strany neprenikalo svetlo,“ dopĺňa pani Tkáčová. Pre individuálny vstup do miestnosti je potrebné dopredu sa objednať cez kontakt uverejnený na webovej stránke Krajského strediska ÚNSS Košice. Je to dôležité kvôli tomu, aby mohli zapnúť kameru aj ozvučenie pre komunikáciu s koordinátorom.
Projekt nie je určený len pre jednotlivcov, ale slúži ako výborná forma inkluzívneho vzdelávania pre žiakov, firemné kolektívy či zamestnancov verejnej správy. Ako trefne poznamenal predseda ÚNSS Ján Podolinský: ‚Zmyslom tmavej miestnosti nie je vyvolať neistotu, ale umožniť pochopenie. Práve osobná skúsenosť je najsilnejším nástrojom na odbúravanie bariér.‘
Projekt bol spustený 3. októbra 2025, trvá ešte počas novembra a v decembri sa ukončí. Miestnosť však bude dostupná aj naďalej. „Uvidíme, či ponecháme tieto expozície alebo ich budeme meniť. Bude to závisieť od záujmu klientov, ale aj širokej verejnosti,“ hovorí Erika Forgáčová, sociálna pracovníčka – inštruktorka sociálnej rehabilitácie. Výstava zatiaľ obsahuje štyri sekcie, ktoré sa môžu obmieňať. Podobne je to aj s aktivitami vo vnútri. Majú ich pripravených viac pre rôzne potreby. „Uvidíme, čo sa chytí, aký bude záujem a tiež, aké sekcie budeme vymýšľať. Toto je veľká výzva aj pre nás,“ hodnotí na záver pani Forgáčová.
Bližšie informácie sa môžete dozvedieť aj v reportáži Miroslava Talavaška v Rádio Regina Východ – Zo svetla do tmy, ako vnímajú svet nevidiaci ľudia (prehrať zvukový súbor).